Deftie's World

Takže, konečne prišla sobota, deň D pre metalistov. Ale dnes bez Linki, pretože v ten istý deň sa koná pre zmenu punkový koncert, ale aspoň bez platenia.

Už osvedčená trojka sme sa hnali ku Dekáču, no, nechceli sme dopadnúť ako naposledy, keď sme premeškali dve tretiny kapiel, čo ma bohovsky mrzelo. No, v sobotu sme prišli načas, ale ako to býva vždy a ako o tom rád hovorí aj pán Murphy, začalo sa to neskôlr ako pôvodne malo. Na dverách vyvesený rozpis kapeliek s presnými časmi (ale vlastne ani neviem, či sa dodržiavali tie hodiny, ale to je fuk), dosť ma ale zarazilo, že kapela, pre ktorú vlastne asi ten koncert vznikol (10 Years Of Hecate - oficiálny názov koncíku), nehrala posledná. No, ale ako som už spomínala, prišli sme skôr, a keďže plagátik hlásil začiatok až o 15 minút, zašli sme si na pifko. Ako bývalá Podlavičanka som samozrejme nehľadala až tak dlho nejakú krčmičku. Ale aj tak sme zapadli do tej najhnusnejšej , a to Limby. No, ale to by sme samozrejme neboli my, keby sme o tých 15 minút došli, čo už. Akurát prvá z kapeliek Nocturnal Devotion hlásila, že už je to ich predposledná pieseň. Ale ako som ich tak počúvala, tak som ani nejako neľutovala, ža sme sa opäť oneskorili. Neviem síce posúdiť ich piesne, pretože ich poriadne nebolo počuť, ale to ozvučenie môžem, zvuk trhajúci uši, gitary zlievajúce sa do nejakého dosť hlasného šumu a naopak slabo hrajúce bicie. Podobnému ozvučeniu sa nevyhli ani tí druhí Surgical Dissection. Už som si začala myslieť, že lepší zvuk sa tam hádam ani nedá vylúdiť. O tom ma zo začiatku presviedčali aj Pathology Stench, ale neviem, či sa mi to zdalo, asi hej, ale ku koncu už to bolo lepšie a občas som začula aj nejaké tie riffy. Začala som sa teda konečne pekne rozbiehať. Začala, pretože ku koncu mal spevák už spomínanej tretej kapelky nejaký ten prehovor, v ktorom sa nevyjadril príliš pekne o dievčatách, ktorých tam bolo síce pomenej, ale aj tak. Síce z kontextu to nevyznelo, že nás chcel uraziť, ale jednoducho to aspoň u mňa bohovsky pokazilo z nich dojem. Konečne prišli na rad Hecate. Kapelka, ktorú som si pamätala ako celkom obstojnú ešte z mája. A myslím si, že aj dokázali, že si tých 10 rokov existencie zaslúžili, pre mňa určite najlepšia časť večera. Ozvučenie bolo skvelé (na tie pomery), zaujímavá hudba a tak ďalej. To už bola polka za nami. Vonku chladno a pomaly sa začínajú aj baríky zatvárať. Vonku stoja mierne podgurážení metalisti. Nastupujú ďalší, Face Of Agony. Znesiteľné, ale je jasné, že minimálne u mňa už nemôžu Hecate prekonať. Nasledujúca kapela, Pyopoesy ma celkom v jednej veci prekvapila. Rovnaký spevák ako v Hecate. Síce som už Pyopoesy počula, ale nevidela, keďže som sa nevedela predtým dostať do uhla, z ktorého by som na pódium aj videla. Opäť kvalitka, ktorá však bola prerušená. Smola, nejako sa pokazila gitara, a keďže ja nie som nejaký znalec gitár, tak sem nemôžem napísať, čo sa vlastne tam stalo. Ale ako dôsledok to malo, skrátenie vystúpenia. Bola to škoda. Nastupujúca inštrumentálka Abstract, ma nejak neuchvátila, ako aj minule, nemôžem povedať, žeby boli nejako zlí, ale mne osobne tam chýbal spev a piesne sa začínali zlievať do jednej. Trošku osviežením bola výmena hlavného gitaristu, ktorý dal šancu ukázať sa členovi kapelky Byč. Tearz by sa možno Abstrakťák urazil, ale mne sa to teda zdalo oveľa lepsšie s týmto "nováčikom". Vec názoru. To už bola sála dosť vyprázdnená a ostalo len pár ľudkov, ktorí si chceli vypočuť aj poslednú pertičku, hostí z Blavy, Castaway. Po všetkom tom deathe a neviem čom ešte, to bola ďalšia príjemná zmena, taký ten pohodičkový heavy metal.

No, to už bol koniec. Vydarený koncík, za ktorý by si organizátori zaslúžili pochvalu. Zostala mi len zaujímavá čiernostrieborná vstupenka. Aspoň sa aj na nej posnažili.