Kapitola 6 - Je to dôkaz?
19.09.2006 13:09:55
K tejto otázke sa nedá pristupovať univerzálne. Existujú prípady, keď človek, ktorý sa dozvedel o svojom minulom živote, skúma, či naozaj taká osoba žila. Pre všetkých je obrovské prekvapenie, keď sa takáto teória potvrdí, ale bohužiaľ takýchto prípadov je veľmi málo. Málokedy si totiž pamätajú v regresoch svoje meno a miesto bydliska, bez čoho sa nedá zistiť, či ide o pravdu. A tu nastupujú skeptici a vedci. Historici tvrdia, že daný spôsob života v tej dobe, aký zhypnotizovaný popisuje, nebol možný, alebo sa niektoré fakty nezhodujú úplne. Tým pristupujú na pomoc psychiatri a psychológovia, ktorí tvrdia, že naša myseľ rada vyhovie, čiže, len aby urobila radosť hypnotizérovi, vymyslí si narýchlo nejaký príbeh. Tých argumentov proti spomienkam je však viac. Jedným z nich je, že myseľ si vytvorí k súčasnej situácii akúsi metaforu a ňou sa hypnotizérovi prezentuje. Alebo skúša v medziach fantázie, aké by to bolo, keby... Ďalším, veľmi presvedčivým dôkazom proti je kryptomnózia, čiže vybavenie si skrytej spomienky. Naša podvedomá myseľ si pamätá všetky knihy, filmy, príbehy, či miesta. A v hypnóze sa pracuje práve s podvedomím, čiže sa stačí stotožniť s nejakou postavou, či hrdinom a voilá, minulý život je na svete. Aj keď subjekt začne hovoriť cudzím jazykom, neznamená to, že je to dôkaz reinkarnácie. Väčšinou ide o xenoglosiu, cudzojazyčnosť. Vtedy sa psychológovia snažia dokázať, že človek sa s jazykom už niekedy stretol, napríklad v televízii, či reštaurácii, alebo to je len nezrozumiteľné blablabla. Častým dôkazom proti je aj hypnagogický stav, čiže polospánok. V tomto prípade sú regresy niečo ako sny. Spochybňujú sa taktiež spomienky detí. Tvrdia, že všetky výplody fantázie sa zdajú byť pre deti skutočné a záujem rodičov ich predstavivosť posilní. Keď sa dokonca nájde nejaká súvislosť spomienok s osudom nejakého mŕtveho, tvrdia, že ide o unáhlenosť demonštrovať to ako dôkaz. Bol urobený pokus, pri ktorom si študenti vymýšľali minulé životy a tie potom porovnávali s osudmi mŕtvych ľudí. Mnohé sa ukázali byť totožné. Tento pokus však nevysvetľuje jav, pri ktorom si subjekt rozpamätá na celú osobnosť zomrelého : jeho meno, miesto, kde žil a osud.
Komentáre