Deftie's World

Možno pre niekoho úplne bežná vec, možno pre niekoho nie. Nechcem tu tvrdiť, že som nikdy predtým nevidela motýľa, veď nebývam v nejakom New Yorku, kde je ozaj vzácnosť vidieť takéhoto poletujúceho tvora. Nie, to nie, lenže tento bol čímsi výnimočný. Rozjasnil mi celý deň. Urobil mi ho krajším. Šla som z prednášky a len tak si poletoval na ceste a zabočil do prírody, teda, ak to miesto možno nazvať aspoň zvyškom prírody. Vyvolal vo mne taký krásny pocit slobody, takej dôležitej veci, ktorá sa u mňa v rebríčku hodnôt nachádza na prvom mieste. Bol to krásny pocit.

Ale na druhej strane som si tiež spomenula na jednu cestu autobusom, kde sa omylom dostal jeden motýlik a chudáčik sa oplieskaval o sklo, len aby sa dostal vonku. Chcela som ho nasmerovať a robiť mu barikády, len aby sa dostal k oknu, hm, nejako mi ušiel, videla to tiež nejaká žena, čo sedela za mnou a chytila motýľa do ruky a " vyhodila" ho vonku. Asi to nemyslela zle, ale vtedy mi bolo dosť smutno. Nedotkla sa mu krídel? Nezotrela mu ten prášok, či čo to majú na krídlach? Možno hlúposti, veď kto by sa zaujímal o život malého bezvýznamného motýľa, ale mňa to trápi občas aj teraz. Možno sme všetci také malé slobodné motýliky a len čakáme, kým sa nám niekto dotkne krídel a znemožní nám ďalší let. Zomrieme?