Tak veľakrát len tak ležala v posteli a plakala, prečo? Ani sama nevie, očista duše? Nie. Len si jej osoba ešte viac uvedomovala svoju osamelosť. Obklopená ľuďmi, ktorí ju možno aj mali radi. Ale napriek tomu osamelá. Prečo? Prečo? Prečo? Toto slovko ju sprevádza už niekoľko rokov. Už niekoľko rokov nepocítila skutočnú radosť. Nie, neľutuje sa, aspoň to tak nevníma. Jej duša sa jednoducho obrnila. Nechcela byť ranená, tak si vybrala spôsob, ktorý ju mal ochrániť. Utiahla sa do izolácie a chodníček k sebe nikomu neprezradila. Nebol to ten najlepší nápad, to sama zistila. Ale je tak ťažké, tak neuveriteľne zložité sa vracať späť. Radšej trpela, cítila väčšiu bolesť akú by jej spôsobila zrada blízkeho človeka. Nikto si nevšimol. Navonok veselá, aby zakryla svoju neistotu a komplexy. Toľko ľudí jej závidelo jej sebadôveru, pričom nik nevidel jej smútok. Stala sa falošnou. Pretvárka ju sprevádza každý deň, aby nemusela nikomu vysvetľovať prečo sa cíti zle. Alebo možno by aj chcela, len sa nenájde človek, ktorý by to chcel počuť a tak radšej sama počúva. Naivne si myslí, že vďaka iným ľuďom a vyriešeniu ich problémov nájde stratenú istotu a radosť zo života. Bola tak naivná, ubiehali dni, týždne a mesiace a nič sa nemenilo. Stále tá istá osamelosť, ktorú si spôsobila sama svojím klamstvom. Navonok obklopená kamarátmi, ale vo vnútri sama. Doma od nej každý očakáva, že ich podrží, vždy to tak robila, vypočula a snažila sa nejako poradiť, ale len teoreticky, nikdy žiadne skutočné skúsenosti nemala. Kruh sa uzatvára. A ono to tak veľmi ďalej bolí. Tak chcela niekomu povedať o sebe, o svojich nemožných problémoch a pustiť si do duše nejakú podobnú osôbku, ale to by musel sám nájsť ten stratený chodníček, lebo už sama zabudla cestu, je to veľmi dávno...........Ale nechodí a nechodí. Rozhodla sa byť už po druhýkrát egoistkou. Urobiť niečo pre seba. Prvý pokus s izoláciou nevyšiel, hádam tento? Tak krásne by bolo nič necítiť, nič nevidieť, len tak zaspávať...................
Koniec je na vás, ako si ho spravíte sami, neurobte chybu, akú dievča v príbehu, rozprávajte o tom, čo cítite, kým nebude neskoro, kým je ešte cesta späť.

Komentáre
No
ked niekedy je to tazsie ako sa zda:)
hm
fuck..
pomohla mi v tom jedna uasna osoba, ktorej to nikdy nezabudnem.. a aj ked som ju spociatku brala ako nutne zlo, teraz na nu spominam len v tom najlepsom ..
nemala som rada ludi a nedovolila som aby mali radi oni mna.. heh, a to sa samozrejme muselo nejako skoncit ale.. mozno anstastie, mozno bohuzial.. som tu :o)