Reinkarnácia je iným slovom prevteľovanie. Ak by sme hľadali jej definíciu v nejakom slovníku či encyklopédii, našli by sme asi toto: je to predstava niektorých náboženských a filozofických učení, že životná substancia, čiže duša je večná a vteľuje sa vždy do nových foriem života, či už rastlín, živočíchov, alebo ľudí. Jej neoddeliteľnou súčasťou je karma, ktorú niektorí skrátene, ale výstižne vysvetľujú ako zákon akcie a reakcie. Doslova však toto slovo znamená čin, skutok. Jednoducho povedané, čo kedy urobíme, či sme urobili zlé alebo dobré, to sa nám do našej úbohej karmy zapíše a neskôr, alebo až v budúcich životoch sa nám to vráti rovnakou mincou, alebo niečím, čo je vo svojej podstate rovnaké. A tak sa musíme znovu a znovu vteľovať, až kým nebudeme mať čistý štít. Aj keď najviac vyjadrujú svoj súhlasný postoj k tejto filozofii hinduisti či buddhisti, aj v iných kultúrach nájdeme hŕstky priaznivcov. Snáď najväčší strach má z tohoto fenoménu kresťanská cirkev, čo dávajú aj výrazne najavo. Je to veľmi zvláštny postoj, najmä ak uvážime, že v časoch začiatkov boli medzi vyznávačmi prevteľovania aj kresťanskí svätci a nielen tí. V súčasnej dobe však horúčkovito protestujú tvrdením, že duša a telo tvoria jeden celok a nie je možné ich od seba oddeliť. Avšak nielen kresťania sa skepticky pozerajú na jediné dôkazy hovoriace v prospech reinkarnácie. Sú to návraty do minulých životov najmä v hypnotickom spánku, normálnom spánku, rôznymi jasnovidcami alebo jednoduchým rozpamätaním sa, čo sa darí predovšetkým deťom. Je to však veľmi diskutabilné, a preto, ako sa zatiaľ nedokázala vedecky podložiť existencia Boha, Atlantídy alebo nekonečnosť vesmíru, či život na iných planétach, tak zatiaľ aj otázka reinkarnácie zostane na istú dobu pre nás nezodpovedaná.
Kapitola 11 - Takže, ešte raz
19.09.2006 14:47:10
Komentáre